sábado, 23 de julho de 2016

BIOGRAFIA RODAK TEKI TIMOR

BIOGRAFIA SAUDOZU CIPRIANO RIBEIRO MARTINS "RODAK RAN NAKALI TEKI TIMOR LEMORAI"
"Ami nia sakrifisiu no ami nia mate mak imi nia liberdade no vitoria"
A Luta Continua ! 
Patria ou Morte

     Saudozu Cipriano Ribeiro Martins ho naran funu Rodak Teki Timur Ran Nakali Lemorai moris iha knua Boela, Aldeia Weru-Bere, suco Samalari, Posto Administrativo Laga, Municipio Baucau, iha 26 de Setembro de 1959, oan husi Luis Martins ho Luçia Martins, oan ba dala 5 husi maun alin nain 10, nain 2 mane no nain 8 feto. Inan aman nudar to'os nain. Sei fulan 9 tiu ho tia ho naran Anteiro Martins no Mariana Martins nebe hela iha Laga mak hakiak no fo eskola. 

Hahu Eskola
       Iha tinan 1965-1971 komandante Rodak hahu nia estudu iha eskola Ensino Primaria Laga ho 4° classe, depois de remata nia estudu iha 4° classe iha tinan 1971 iha Laga. Komandante Rodak kontinua nia estudu Ciclo Preparatorio iha Fatumaca, saudozu remata nia estudu iha Fatumaca iha tinan 1973, komandante Rodak kontinua nia estudu iha Eskola Teknika Dr. Silva Cunha iha Dili ho Cursu Electrico Mecanico, iha loron 20 de Maio tinan 1975 komandante Rodak la konsege remata nia estudu tamba iha momentu neba situasaun politico iha Timor Leste hahu manas ona.

Involvimento iha Partido Politiku(1974-1975)
        Hafoin revolusaun de cravos akontese iha dia 25 de Abril de 1974, Timor oan sira komesa hari assosiasaun politiku iha Timor Leste. Saudozu komandante Rodak hanesan joven ida ne'ebe ho espirito nasionalizmo inklina an ba organizasaun joventude hanesan membru UNETIM (União Estudante Timor). Depois de partido UDT halo golpe hasoru partido Fretilin, komandante Rodak hamutuk ho organizasaun milisia nebe hari'i husi forsas milisias das Falintil hodi kontra golpe nebe lansa husi partido UDT. Ikus Partido Fretilin Unilateralmente proklama independensia Republika Demokratika Timor Leste nian iha  28 de Novembro de 1975.

Baze de Apoio (1975-1978)
     Durante tinan tolu iha baze de apoio, saudozu Rodak alende hanesan militar iha zona operasional sira, assume mos knar nudar aktivista hodi dezenpenha servisu sira revolusaun nia hanesan rekolha dados forsas Falintil, halo rekrutamento ba populasaun sira hodi aumenta forsa sira ba iha linha funu, trata dokumentos kilat no kilat musan hodi fahe ba forsas Falintil sira iha funu kontra militar Indonezia. 
    Saudozu Rodak mos halo servisu iha zonas libertada sira hodi aprende no hanorin povu nudar pratika konsesializasaun (CEFORPOL no responsavel OPJT iha komite da Zona 11 de Setembro) ba povu tomak nebe Fretilin mobiliza ba iha ai-laran hodi halo funu. Saudozu Rodak mos assume pozisaun hanesan Asistente Politika Militar no Kolaborador Komando Operasional Leste (COMDOD-LESTE) hodi halo operasaun sira tuir desizaun komando superior da luta nian.

Faze da Gerilia iha 1979-1995
       Bainhira baze de apoio rahun, postura funu nian dezenvolve an ba faze de gerilia, komando da luta estabelese hikas saudozu Rodak kontinua kolaborador COMDOP-LESTE (Comando Operasional).
         Hafoin konferensia nasional iha Maubai 3 de Marsu de 1981 saudozu Rodak kontinua assume kargu kolaborador COMDOP iha rejiaun Talisman no sub rejiaun Luar. Iha tinan 1985 bainhira komandante Faluchai mate, komandante Aluk mak troka fali komandante Faluchai nia pozisaun hanesan 1°Komandante Unidade 1 no saudozu Komandante Rodak nudar 2° Komandante Unidade 1 nian. Saudozu Rodak akumula pozisaun tolu (3), mak hanesan Kolaborador COMDOP(Comando Operasional), 2°Komandante Unidade 1 no 1°Komandante Kompanhia B parte norte nian to'o saudozu mate iha batalha iha dia 7 de Julhu de 1995, iha baliza entre Lavai ho Binagua (baliza  entre Baucau ho Lospalos).

Sem comentários:

Enviar um comentário